Zamestnávateľ mi nariaďuje zmeny naozaj všelijako. Na čo mám nárok?

Pozrite sa do pracovnej zmluvy a prečítajte si, ako v nej máte stanovený pracovný čas. Mali by ste ho tam mať definovaný čo najjasnejšie. Buď máte rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas (RRPČ) alebo nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas (NRPČ). Buď máte pracovný čas rozvrhnutý na 40 hodín týždenne, 38,75 hodín týždenne alebo 37,5 hodín týždenne.

Pokiaľ okrem týždenného času (40 h / 38,75 h / 37,5 h) máte v zmluve presne zadefinovaný rozvrh zmien, napríklad že pracujete od pondelku do piatku od 8:00 do 16:30, nemôže vám zamestnávateľ meniť pracovný čas bez toho, aby ste s ním nepodpísali dodatok k pracovnej zmluve. S takouto zmenou by ste museli písomne súhlasiť, aby došlo k zmene. Ak by ste dodatok nepodpísali, k zmene nepríde.

Ak v zmluve nemáte uvedený presný začiatok a koniec pracovného dňa, ako v príklade vyššie, ale máte tam uvedený napríklad len týždenný pracovný čas, zamestnávateľ môže meniť začiatok zmeny, ale musí vám to dať dva dni dopredu vedieť s platnosťou najmenej na 7 dní. Keď pominie pandemická situácia, musí vám to dať vedieť 7 dní vopred. Ak ste doteraz robili na 40 hodinový týždeň a zamestnávateľ vám začal nariaďovať zmeny v nejakých intervaloch striedavo ako rannú a poobednú, teda sa z jednozmennej práce zmení vaša práca na dvojzmennú, potom týždenný pracovný čas maximálny už nemôže byť 40 hodín týždenne, ale 38,75 hodín týždenne. Ak by vám začal nariaďovať zmeny striedavo v trojzmennej prevádzke, váš maximálny týždenný pracovný čas sa zmení na 37,5 hodín týždenne.

Ak máte v pracovnej zmluve určené aj či robíte v dvojzmennej, trojzmennej alebo jednozmennej prevádzke, bez vášho podpisu na dodatku pracovnej zmluve to nemôže zamestnávateľ meniť.

Základné pravidlá, ktoré si musíte zapamätať, teda sú:

1. Pozrite sa, ako máte zadefinovaný pracovný čas v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ by sa pri nariaďovaní zmien od neho nemal odchyľovať
2. Nariaďovanie, kedy máte prísť do práce, musí zamestnávateľ urobiť aspoň 2 dni vopred, po skončení pandemickej situácie (mimoriadnej situácie/výnimočného alebo núdzového stavu) to musí oznamovať aspoň 7 dní vopred.

Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase sa týždenný pracovný čas považuje za priemerný. To znamená, že v jeden týždeň môžete mať zmeny nariadené tak, že týždenne odrobíte menej hodín, ale v ďalšom sa to zase vyrovná, lebo odrobíte viac. Tieto hodiny vám priemerne musia sadnúť a vyrovnať sa obvykle v rámci 4 mesiacov.

Ak vám zamestnávateľ nariadi prácu nad rámec vašej zmeny, ide o nadčas. Ak ste zajtra nemali prísť do práce a zamestnávateľ vám dnes oznámi, že máte prísť, t.j. nedodržal 2-dňovú (7-dňovú lehotu), ide tiež o nadčas. Ak ste dnes prišli do roboty a zamestnávateľ povedal, že nemá pre vás prácu a poslal vás domov, nesmie vám za to strhnúť dovolenku. Ide o prekážku na strane zamestnávateľa, za ktorú vám patrí náhrada mzdy. Ak ste mali na zajtra plánovanú zmenu a zamestnávateľ ju zrušil, t.j. nedodržal 2-dňovú lehotu (7-dňovú), zase vám patrí prekážka na strane zamestnávateľa.

Pokiaľ vám rozvrhol zmeny tak, že neodpracujete svoj pracovný fond, je to jeho chyba, pretože rozvrhovanie zmien je na jeho zodpovednosti. Ak nenaplníte napríklad za mesiac svoj fond pracovného času, lebo zmeny zle rozvrhol alebo vám ich skracoval tým, že vás počas zmeny posielal domov, lebo „nie je dostatok práce“, je to tzv. prekážka na strane zamestnávateľa. Nesmie vám za to čerpať dovolenku ani nariaďovať odpracovanie v iné dni, ale vám musí tento čas preplatiť náhradou mzdy v sume priemerného zárobku.

Pri NRPČ nesmie denná šichta presiahnuť 12 hodín (bez nadčasov) a v týždni musíte mať odpočinok aspoň 2 celé dni po sebe (nie 48 hodín po sebe, ale dva celé dni), ktoré by mali primárne pripadnúť na víkend alebo nedeľu a pondelok. Ak sa to z povahy prevádzky nedá, môžu pripadnúť aj na iné dva po sebe idúce dni v týždni. V rozvrhu zmien predom vidíte, či máte zachované celé dva dni odpočinku v týždni (za 7 po sebe idúcich dní). Skracovať odpočinok vám môže zamestnávateľ, len ak s tým súhlasíte. Ak nesúhlasíte s takýmto rozvrhom, žiadajte, aby ho prerobil a nepodpisujte ho, podpisom totiž dávate s rozvrhom súhlas.

V zmluve sa obvykle dohaduje len týždenný objem pracovného času a či je pracovný čas rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhovaný. Následná organizácia pracovných zmien a ich oznamovanie je na zamestnávateľovi. Ak si to ale v zmluve dohodnete presnejšie, musí to zamestnávateľ dodržiavať. Každé odchýlenie by muselo prejsť vaším súhlasom a musel by sa podpísať dodatok k pracovnej zmluve.